Farské oznamy a rozpis časov svätých omší od 5.1. do 11.1.2026
Aktuality
Vďaka podporenému projektu č. MK-3776/2025-434 z Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom vo výške 40 000€ sa v roku 2025 začalo s reštaurovaním hlavného oltára v Kostole sv. Kataríny. Tento barokový oltár vytvoril v roku 1727 Michal A. Räsner. Jeho momentálny stav je havarijný - oltár má narušenú statiku, najmä pričinením aktívneho drevokazného hmyzu. Po nedávnom reštaurátorskom výskume sme preto pristúpili k prvej etape reštaurovania tohto oltárneho celku, pričom realizácia bude vzhľadom k veľkému rozsahu rozdelená na niekoľko etáp.
Pred začatím prác bola s povolením metodika KPÚ odstránená súčasná dlažba v priestore za oltárom (r. 1905), pod ktorou sa nachádza historicky staršia tehlová, pravdepodobne baroková. Podlaha, murovaná menza, ako aj okolité steny boli zabalené a chránené pred náhodným poškodením a zatečením.
Centrálny obraz Zasnúbenia sv. Kataríny Alexandrijskej bol za spoluúčasti autora reštaurovania obrazu Mgr. art. Jána Hromadu demontovaný a odborne inštalovaný na ľavú časť presbytéria a prekrytý jemnou geotextíliou. V hornej časti oltára boli demontované uvoľnené ornamenty, ale aj sochy anjelov a ornamentálne vázy, ktoré bolo možné dočiahnuť. Počas demontáže bolo prihliadané k opatrnému rozoberaniu, nakoľko niektoré drevené časti a detaily boli v deštrukčnom stave a hrozil rozpad (centrálny kríž, kvetinová ornamentika). Jednotlivé sochy a súčasti oltára boli počas trvania opravované neodborným spôsobom (nátermi, tmelením) a nevhodne upevnené do konštrukcie architektúry oltára (hrubými klincami, kramlami, drôtmi), pričom došlo k poškodeniu, prípadne rozštiepeniu niektorých detailov. Demontované časti boli po dohode s vlastníkom a metodikom KPÚ bezpečne uložené na dohodnutom mieste v kostole. Otvory po obrazoch boli dočasne zatemnené textíliou kvôli nežiadanému priesvitu zadných okien.
Na povrchu zadnej časti oltára boli viditeľné drevokazné dierky a výtrusy aktívneho hmyzu (drevený prach). V zadnej časti oltára boli postupne odstraňované sekundárne vrstvy – nátery z minulosti, ktorými sa počas trvania pamiatky snažili konzervovať napadnuté dosky. Odstraňovanie náterov prebiehalo postupne zospodu nahor za pomoci chemických odstraňovačov a mechanickým spôsobom (špachtľa, kefka, štetec, buničitá vata). V primárnej fáze bola zadná časť oltára bez farebnej úpravy, teda len v drevenom prevedení. Náter šedo-zelenej farebnosti pochádzal z roku 1905, čo dokumentuje identifikovaný nápis.
Po odstránení a dočistení bol povrch postupne petrifikovaný roztokom toluénu a Solakrylu. Riedený Solakryl bol nanášaný štetcom viacnásobným zmáčaním do momentu, kým neprestal vsakovať a na povrchu ostávali mokré mapy. Na kritických miestach boli jednotlivé dosky navŕtané a injektované - do dierok boli vsadené otvorené striekačky, naplnené roztokom a ponechané samovoľným vsakovaním do poškodenej hmoty dreva. Celý povrch bol zmývaný toluénom, aby nevznikli lesklé miesta.
V priebehu prác bol do priestorov oltára inštalovaný generátor ozónu. Ozonátor je zariadenie, ktoré umožňuje vytvárať ozón, ktorý je veľmi silným oxidantom a v správnej koncentrácii ničí baktérie, vírusy, huby, plesne a tiež odstraňuje nepríjemné pachy. Ozón neprekrýva pachy, nezanecháva toxické medziprodukty rozkladu, nehromadí sa v tkanivách živých organizmov, nekontaminuje pôdu ani vodu, prebytočný ozón sa rozkladá na kyslík, čím je ekologický.
Vzhľadom k statickému narušeniu celého oltára bolo potrebné staticky podporiť a spevniť zadnú plochu oltára drevenou konštrukciou, ktorú nebude z predného pohľadu vidieť. Zároveň bude slúžiť ako lešenie pre osadenie oltárnych obrazov, ale aj na priebežnú starostlivosť a údržbu oltára a zadnej časti presbytéria vrátane okien. Konštrukcia bola ukotvená kovovými tiahlami do zadnej steny kostola a následne do samotného oltára. Zadná stena oltára bola na kritických miestach posilnená doskami, ktoré boli opracované hobľovaním a fazetovaním. Nové dosky ostanú ponechané svetlejšie pre jasnú identifikáciu novotvaru. Vo vnútorných priestoroch oltára boli posilnené statické vystuženia. Novotvary, vnútorné výstuhy, ako aj trámové lešenie a podlážky boli natreté bochemitom – prostriedok proti drevokaznému hmyzu. Jednotlivé pätky lešenia boli podložené hrubou gumou kvôli zabráneniu vlhkosti. Lešenie je kedykoľvek demontovateľné a reverzibilné bez priameho poškodenia zadnej časti oltára.
Práce boli vykonávané podľa príslušných bezpečnostných podmienok za použitia bezpečnostných postrojov pre zachytenie pádu, ale aj horolezeckých úväzov. Pri použití chemikálii boli používané obleky, rukavice a masky s filtrami, ktoré boli pravidelne menené. Vzniknutý odpad bol separovaný a riadne odovzdaný na zberný dvor.
V ďalších rokoch by sme v závislosti od finančných možností pokračovali prednou stranou oltára. Po jeho očistení a spevnení sa navráti pôvodná farebnosť a vzhľad z 18. storočia.
Na sviatok Najsvätejšieho mena Ježiš 3. januára sa konala tradičná Fatimská sobota v Bazilike minor na Starých Horách. Mariánsku akadémiu pripravil a spevom obohatil spevácky zbor našej banskoštiavnickej farnosti. Prispel spevom a čítaním liturgických textov i vrámci sv. omše vysielanej naživo Rádiom Lumen i Televíziou Lux. V homílii zdôraznil hlavný celebrant Branislav Koppal pôvod mena Ježiš a v závere zboru za pekné spevy poďakoval.
Komunita Sant’Egidio aj tento rok pripravila vianočné obedy pre ľudí bez domova, ktoré sú vyvrcholením celoročného priateľstva s chudobnými. Podujatia sa uskutočnili v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Nitre, Topoľčanoch, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Košiciach.
Vianočné obedy sú pre komunitu osobitným gestom blízkosti voči tým, ktorí popri materiálnej núdzi najviac trpia osamelosťou. „Od našich priateľov z ulice často počúvame, že najväčšou biedou, ktorú prežívajú, je existenčná samota. Preto chceme, aby počas Vianoc zažili radosť z prijatia a pocit, že niekam patria,“ uviedla Mária Kostyálová z Bratislavskej komunity Sant´Egidio.
Hostia mohli prežiť sviatočné chvíle pri prestretom stole, v atmosfére doplnenej vianočnou výzdobou, oblátkami, koledami a darčekmi. Cieľom bolo vytvoriť prostredie, kde sa ľudia bez domova môžu cítiť vítaní a doma. Tieto stretnutia prinášajú nielen praktickú pomoc, ale aj obnovu dôstojnosti a nádeje. Mnohí hostia prichádzajú každý rok, aby v čase Vianoc zakúsili prijatie, ktoré im počas roka často chýba.
Organizátori zdôrazňujú, že práve osobné vzťahy a priateľstvo sú tým, čo dáva týmto sviatočným stolovaniam ich najhlbší zmysel. „Spoločný vianočný obed je pre nás vždy dňom radosti. Je to chvíľa, keď pri jednom stole prežívame Božie narodenie ako jedna rodina,“ dodala Mária Kostyálová.
zdroj TK KBS
Na druhý sviatok vianočný, na svätého Štefana, zaznela vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici po rokoch opäť Radostná zvesť. Je to vianočná omša autorov Halmo, Hlinka.
Jozef Halmo, žijúci od roku 1969 v Mníchove, všestranný hudobník a hudobný producent, skomponoval Radostnú zvesť na podnet saleziánskeho kňaza a významného katolíckeho publicistu Antona Hlinku, ktorý je aj autorom textu. Skladba je obohatená motívmi slovenských vianočných pastorel. Dodnes sa spieva v mnohých kostoloch a v rôznych úpravách. Náš farský zbor v speve podporili husle (Rozália Miklášová), priečne flauty (Zuzana Kovarová Ladzianska a Daniela Marková), girary (Pavol Chovan, Helka Chovanová), klavír (Irena Chovanová), basgitara a videozáznam (Marian Garai). Sóla zaspievali Ľubomír Spišiak, Monika Malatincová, Pavol Chovan, Bianka Vasiľová. Do nášho radostného spevu sa zapájali i ostatní veriaci v kostole. Budú tak môcť urobiť aj na konci vianočného obdobia na Sviatok Krstu Pána v nedeľu 11. januára o 10.30. Vďaka všetkým zúčastneným za ich čas pri nácvikoch, ochotu rozdávať radostnú zvesť svojimi talentami a nasadenie pri realizácii.
Na 2. adventnú nedeľu sa vydali aj farníci z Banskej Štiavnice na svätú omšu do Katedrály sv. Martina v Bratislave pri príležitosti výročia smrti Božieho služobníka Mons. Michala Buzalku, ktorý zomrel 7. decembra 1961 v českom meste Tábor.
Hlavným celebrantom bol bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. V homílii sa kňazom a veriacim prihovoril vdp. Peter Slepčan, postulátor procesu blahorečenia. Koncelebroval aj banskoštiavnický dekan Norbert Ďurdík.
