Bilancia obnovy Banskoštiavnickej kalvárie za rok 2017 v skratke

 

Kaplnka Ecce homo

Začiatok tohoročnej stavebnej sezóny na Kalvárii bol spojený so slávnostným otvorením kaplnky Ecce homo a žalára (pod Horným kostolom) v júni 2017. Na jej reštaurovaní sa zúčastnilo niekoľko reštaurátorov aj remeselníkov. Bolo treba náročne reštaurovať poškodenú kamennú balustrádu aj omietky, pričom išlo o to, aby sa zachránili aspoň fragmenty pôvodnej fresky v interiéri na poschodí. Remeselne sa musela obnoviť strecha a opraviť krov, mreže, dlažby, dvere, schodíky a množstvo ďalších detailov.

 

Fresky v Hornom kostole

Celú sezónu sme pokračovali v  reštaurovaní fresiek v interiéri Horného kostola. Zodpovedný reštaurátor Ján Hromada si na konzultáciu o maliarskom umení Antona Schmidta, ktorý tieto fresky vytvoril medzi rokmi 1744 a 1751, prizval externých odborníkov na barokové umenie na Slovensku, a to Martina Čiča zo Slovenskej národnej galérie a špecialistu na dielo Antona Schmidta Jozefa Medveckého zo Slovenskej akadémie vied.

Proces reštaurovania tejto fresky je zdĺhavý a zabral už niekoľko letných sezón. Freska bola zatečená, na mnohých miestach „vyplombovaná“ tvrdou cementovou maltou, ktorú reštaurátori museli odstrániť a murivo pod ňou pomaly vysúšať. Až potom mohli postupne odhaľovať bohatý barokový výjav Vzkrieseného Krista. Ten bol v 70. rokoch 20. storočia výrazne premaľovaný tvrdšou maliarskou technikou a práve túto vrstvu reštaurátori odstraňovali, aby sa v plnej kráse ukázalo pôvodné barokové dielo.

 

Portál ako oltár na Hornom kostole

Azda najvýraznejším počinom na Kalvárii v tomto roku bola reštaurátorská rekonštrukcia architektúry kamenného portálu pred vstupom do Horného kostola. Pôvodne ho barokoví majstri vytesali z kameňa na spôsob barokového oltára so stĺpmi, oblúkovými prekladmi a s množstvom detailov (kartuša s nápisom, vázy, anjeli s kartušami a pod.). Na detaily bohatý a rozmerovo impozantný vstup do Horného kostola vážne poškodila streľba pri bojoch o mesto roku 1945. Odvtedy až do tohto roku (2017) sme z portálu mohli vidieť iba polovičné torzo. Vďaka kvalitnej historickej fotografii a zásluhou mimoriadnej šikovnosti reštaurátorov bolo možné portál dotvoriť v jeho plnej pôvodnej barokovej podobe. Zodpovedný reštaurátor Ján Fečo spolu so svojím, dnes už bohužiaľ nebohým kolegom Andrejom Baníkom strávili na fasáde Horného kostola celé leto a jeseň. Ich práca bola nesmierne náročná, vyžadovala si prípravu v ateliéri aj na mieste. Osobitne dramatická, ale napokon úspešná bola najmä montáž masívnej kartuše s nemeckým nápisom. Po vyše sedemdesiatich rokoch teda vidíme portál tak, ako vyzeral v čase jeho vzniku.

 

Sochy lotrov

Keďže otvorenie a sprístupnenie Horného kostola plánujeme na jeseň 2018, začali sme už reštaurovať aj trojicu zachovaných barokových sôch postáv ukrižovaných na Golgote. Podarilo sa zreštaurovať dve z nich, sochy lotrov. Tri zachované sochy z pôvodne oveľa bohatšieho oltárneho výjavu sú zatiaľ deponované v priestoroch banskoštiavnického Starého zámku v rámci výstavy Kalvária v azyle. Roku 2018 pripravujeme reštaurovanie sochy Ukrižovaného Krista, aby bol oltárny výjav Golgoty pri otvorení kostola kompletný.

 

Pražské Jezuliatko

Do niky v interiéri Dolného kostola bola pred septembrovou kalvárskou púťou roku 2017 osadená replika sošky Pražského Jezuliatka a zreštaurovaný jej pôvodný drevený podstavec. Môže sa zdať, že ide o nepodstatný detail. Ikonografia výzdoby v Dolnom kostole (a vo všetkých troch kostoloch) sa pôvodne prelínala medzi freskami a sochárskymi dielami. Po zmiznutí pôvodnej barokovej sošky Pražského Jezuliatka z niky v kaplnke Poslednej večere (v Dolnom kostole) zostala Najsvätejšia Trojica namaľovaná nad nikou neúplná, len s dvoma božskými osobami (Boh Otec a Duch svätý). Tretiu božskú osobu – Syna – predstavovala práve chýbajúca soška Ježiška v brokátovom rúchu – Pražské Jezuliatko. Rekonštrukciu sošky podľa archívnej fotodokumentácie aj reštaurovanie dreveného podstavca úspešne zvládli Oblastné reštaurátorské ateliéry Pamiatkového úradu v Bratislave pod vedením Zuzany Tahyovej.

 

Kaplnka č. 10

Tesne pred dokončením je aj reštaurátorská obnova ďalšej kaplnky v rade pašiových výjavov Ježiš pred Kajfášom. Po odstránení cementových omietok reštaurátor Ján Fečo domodeloval kamenné architektonické články (voluty, kartušu so znakom donátora, pilastre, rímsy, a pod.), čo bolo nevyhnutné pre navrátenie pôvodnej barokovej podoby kaplnky. Cementové tvrdé omietky totiž spôsobili, že mäkký tufový kamenný materiál spomínaných detailov na kaplnke bol z veľkej časti rozpadnutý a rozdrobený, takže profilácia nebola čitateľná. Na jar 2018 sa kaplnka s výjavom Ježiš pred Kajfášom určite už zaradí k ostatným kompletne zreštaurovaným – s obnovenou strechou, s farebným náterom a so všetkými bohatými detailami.

 

Chodníky, zábradlia, lipová aleja a ostatné časti komplexu

Od minulého roka sme zabezpečovali úpravu chodníkov so schodíkmi v celom areáli Kalvárie. Tento rok sme venovali pozornosť úseku okolo kaplnky Ecce homo. Okrem chodníkov tam bolo rekonštruované drevené zábradlie a pokračovali sme v úprave skalnatého terénu okolo kaplniek č. 18 a 19, kde bolo nevyhnutné riešiť aj odvodnenie kamennými priečnymi žľabmi. Profesionálne bolo zabezpečené aj pravidelné ošetrovanie lipovej aleje. Veľa prác udržiavacieho charakteru sa urobilo vďaka brigádam, či „team buildingovým“ akciám firiem – napríklad čistenie areálu od sutiny, vynášanie šindľov ku kaplnkám, prenášanie lešenia na potrebné miesta, odvoz sutiny, kosenie areálu, čistenie od náletov, vypratanie interiéru Božieho hrobu a pod.

 

Práce na obnove komplexu kostolov a kaplniek banskoštiavnickej Kalvárie sme mohli realizovať vďaka finančnej podpore Nadácie VÚB banky, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Mesta Banská Štiavnica, súkromným donorom, nadšeným brigádnikom a dobrovoľníkom v rámci programu ERASMUS+.

 

Katarína Vošková, podpredsedníčka Kalvárskeho fondu

Foto: Archív Kalvárskeho fondu

Prieskumy v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v roku 2017

 

V banskoštiavnickom neskorogotickom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej boli v letnej sezóne zvesené barokové oltárne obrazy Zasnúbenie sv. Kataríny a Boh Otec. Reštaurátori totiž na nich začali realizovať reštaurátorské prieskumy. Reštaurátori Mgr. Art. Ján Hromada, ArtD. a Mgr. Art. Peter Mlich po odhalení zadnej doskovej steny zistili, že oltárny obraz je vo veľmi zlom stave. Už dávnejšie nás na to upozorňovali diery v plátne, klincami prichytené plátno k rámu po obvode, či ostrapkané okraje plátna pri ráme a celkové sčernanie maľby. Pri dopoludňajších sv. omšiach vidíme (keď za plátnom presvitajú slnečné lúče), že maľba je v strede dokonca zošúchaná... Keďže bolo potrebné preskúmať aj stav a typ plátna, a to bolo možné len zo zadnej strany oltára, boli oltárne obrazy zdemontované a iba väčší bol zatiaľ provizórne namontovaný naspať. Po sňatí obrazov reštaurátori zistili, že reštaurátorský zásah na čistení obrazov posledne realizoval Jozef Krause koncom 19. storočia, ktorý po sebe zanechal nad obrazmi odkaz (prilepený na zadnej strane rámu) – dnes by sme to nazvali „vizitka“. To svedčí o tom, že vyše sto rokov oltárne retábulum a ani jeho obrazy neboli nijako ošetrované, nanajvýš boli robené niektoré neodborne zásahy, ktoré obraz viac poničili... V tejto fáze projektu reštaurátori obraz preskúmali, odobrali vzorky z plátna, z pigmentov a pod. Až na základe všetkých odborných analýz stanovia najvhodnejší návrh na reštaurovanie a budú môcť stanoviť tiež rozpočet.

Zároveň v kostole prebiehali aj prieskumy zavĺhania stien, za ktorými nasledoval architektonický projekt na odstránenie, či aspoň eliminovanie vlhkosti v múroch a kamenných portáloch. Mnohí si azda kládli otázku, prečo sa vôbec s takým náročným projektom začalo... Pravdou je, že na stavbe kostola a na jeho interiérovom vybavení je množstvo problémov, ktoré je nevyhnutné čím skôr riešiť. Po dvojročnej oprave krovu a náteroch strešnej krytiny hlavnej strechy a pultových striešok nad kaplnkami (v rokoch 2015 – 2016) sme sa tento rok rozhodli pripraviť prieskumné práce a návrhy na obnovu pre zavlhnuté obvodové murivo. Všetky tieto prieskumné prípravné práce budú môcť vytvoriť podklady pre realizáciu záchrany poškodených konštrukcií, či umeleckej výzdoby kostola. Aby sme mohli zodpovedne naplánovať už prepotrebnú komplexnú pamiatkovú obnovu fasád kostola, bude nevyhnutné najprv eliminovať vlhkosť múrov, ktorá viditeľne „rozožiera“ sokel po celom jeho obvode z vonka aj z interiéru. Tento rok bol teda venovaný spracovaniu prípravnej dokumentácie, ktorá zistí stav a príčiny vlhkostných pomerov. Výsledky výskumov vyústia napokon do návrhu na sanáciu stien a zníženia miery vlhkostných pomerov v múroch kostola.

Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici je významným reprezentantom neskorej gotiky na Slovensku. Rád jezuitov prevzal kostol od protestantov koncom 17. storočia, kedy začali niektoré významné úpravy kostola. Roku 1727 bol na miesto neskorogotického oltára Majstra MS (1506) inštalované nové oltárne retábulum. Ústredným motívom oltára sa stal obraz Zasnúbenia sv. Kataríny, namaľovaný olejom na plátne. Namaľoval ho významný tirolský maliar Johann Georg Dominikus Grasmair, zaiste na objednávku donátora celého nového oltára mladého komorského grófa Jozefa Andreja Wenzla von Strernbach, tiež pochádzajúceho z Tirolska.

V ďalšom roku sa plánuje pokračovať v reštaurovaní obrazov a pričleniť k tomu aj reštaurátorský prieskum už tiež chátrajúceho oltára. Výskumné práce na stavebnej časti kostola a reštaurátorský výskum oltárneho obrazu sa realizujú vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR, a to prostredníctvom jeho grantovej schémy Obnovme si svoj dom.

 

Katarína Vošková

Strana 1 z 6