Pôsobivý barokový sakrálny celok a neprehliadnuteľná krajinná dominanta, ktorá sa zaraďuje medzi najkrajšie objekty tohto typu v Európe. Dokonale premyslenou súhrou architektúry, diel sochárstva, maliarstva a umeleckého remesla v jednote s prírodným prostredím doslova vtiahne návštevníkov do deja, ktorý zhmotňuje – do príbehu Ježišovej poslednej cesty.

Diecézny banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec dekrétom č. 1152/2019 dňa 13.9.2019 ustanovil a vyhlásil starobylú kalváriu vo farnosti Banská Štiavnica za stredisko úcty k Umučeniu a smrti nášho Pána Ježiša Krista v Banskobystrickej diecéze.

Iniciátorom vybudovania Banskoštiavnickej kalvárie bol páter František Perger z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej (jezuitov). S nevšedným zápalom získaval banskoštiavnickú verejnosť pre svoju myšlienku vybudovať na kopci Scharffenberg Kalváriu. Podarilo sa mu pre túto veľkolepú myšlienku nadchnúť obyvateľov i samotných predstaviteľov Banskej Štiavnice, ktorá prevzala nad stavbou svoj patronát. Tak sa stalo, že 14. septembra 1744 mohol byť položený základný kameň Horného kostola, ktorý bol i prvou stavbou. Celý projekt a všetky práce prebiehali pod priamym vedením pátra Františka Pergera. Pracovali tu miestni murári, tesári, kamenári, ale aj drevorezbári či maliari. Presne o sedem rokov od začatia prác, 14. septembra 1751, bol celý komplex dokončený a slávnostne vysvätený.

Komplex sakrálnych objektov na strmom kopci Scharffenberg bol vybudovaný z darov bohatých ťažiarov, hodnostárov i jednoduchých baníckych rodín. Donátorov pripomínajú erby na priečeliach jednotlivých  zastavení. V nepokojných časoch tureckých výbojov stála na Scharffenbergu vartovka, ktorá dávala výstrahu pred blížiacim sa nepriateľom.

Hoci Kalvária vznikala v čase vrcholiaceho baroka, architektúra jej stavieb je striedma a dekoratívnosť umiernená, čo pútnikovi umožňuje, aby sa sústredil na intenzívne vnútorné prežívanie pašiového deja. Silu výpovede umocňovalo realistické stvárnenie výjavov v podobe veľkorozmerných reliéfov a dramaticky vystupňovala záverečná scéna Ukrižovania vytvorená zo sôch v životnej veľkosti s figurálnymi maľbami v pozadí.

Banskoštiavnická kalvária svojou koncepciou prekračuje rámec zaužívaných stvárnení Krížovej cesty v podobe štrnástich zastavení. Štruktúrou, priestorovým rozložením aj charakterom zobrazených výjavov symbolizuje posolstvo dejín spásy originálne, veľkoryso a na vysokej umeleckej úrovni. Pašiový príbeh sa vďaka tomu dramatizuje až do scénickej polohy, umocnenej zasadením do reálnej krajiny. Architektonický komplex tvorí 17 zastavení, ďalej tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol), zastavenie Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob, jediný objekt postavený na opačnej, východnej strane kopca.

Každá z kaplniek predstavuje prostredníctvom umelecky spracovaných drevených reliéfov s typickou barokovou teatrálnosťou jeden z kľúčových okamihov Ježišovho umučenia či udalosti  z jeho života. Zvláštne usporiadanie kaplniek je neobvyklé. Bežne známe kalvárie majú štrnásť zastavení, začínajú odsúdením Krista pred Pilátom a končia Božím hrobom. Banskoštiavnická kalvária má viac a inú skladbu zastavení.  Začína už v Nazarete, odkiaľ Ježiš odchádza, aby verejne začal svoje dielo vykúpenia. Táto výnimočnosť Kalvárie spolu s jej citlivým súladom s prírodným prostredím bola a stále je príčinou jej vyhľadávania medzi pútnikmi, ale i bežnými návštevníkmi mesta.

Prvé tri kaplnky sa volajú aj prípravné. Miesto, kde sa dnes nachádzajú, nebolo ich pôvodné. Nachádzali sa o mnoho desiatok metrov nižšie, ale po rozrastení mestskej zástavby, zanikali medzi obytnými budovami. Preto boli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia premiestnené na svoje terajšie miesto. Od dolného kostola potom cesta pokračuje k siedmej kaplnke a vedie k strednému kostolu – Svätým schodom – kde sa serpentínové cestičky rozdvojujú. Po  ľavej strane sú kaplnky zachytávajúce posledné udalosti Ježišovho odsúdenia a umučenia a vrcholia v Hornom kostole s výjavom jeho ukrižovania. Obchádzajúc Svätý hrob sa potom pútnici vracajú popri kaplnkách stvárňujúcich sedem bolestí Panny Márie. Celá púť sa završuje nad Dolným kostolom pri Súsoší Sedembolestnej.

Obnovu, ochranu a znovuoživenie Banskoštiavnickej kalvárie zabezpečuje od začiatku roku 2008 občianske združenie Kalvársky fond, ktoré po viac ako polstoročí nadviazalo na záslužnú činnosť rovnomenného spolku, pôsobiaceho od vzniku Kalvárie až do nástupu komunistického režimu.

--> viac informácií na www.kalvaria.org