Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, tzv. nemecký kostol, pôvodne dominikánsky kostol sv. Mikuláša, je najväčším chrámom v Banskej Štiavnici.

Postavený bol okolo roku 1222 ako trojloďová románska bazilika s priečnou loďou a pravouhlo ukončeným presbytériom. V osi stavby mal na západnej strane vstupnú vežu, vtiahnutú do jej pôdorysu. Bočné lode uzatvárali polkruhové apsidy. Na prvom poschodí veže a po jej stranách bola empora. Priečna loď a dve polia pod bočnými emporami boli zaklenuté klenbami s rebrami obdĺžnikového profilu. Pod priečnou loďou a južnou loďou kostola bola vybudovaná krypta.

Kostol bol umiestnený na juhovýchodnom okraji najstaršieho mestského jadra, čo bolo priam ideálne pre založenie kláštora. Príslušníci žobravých reholí spravidla umiestňovali kláštory na okraje stredovekých miest. Uprednostňovali ich preto, lebo spĺňali viacero podmienok potrebných pre ich činnosť - okrajové parcely boli bližšie k miestam, kde žili chudobné vrstvy obyvateľstva, na ktoré bola viac zacielená činnosť rehoľníkov. Týmto činom sa sakrálny objekt, stavaný pôvodne pre potreby početnej komunity hostí z nemeckých krajín, zmenil na kláštorný, slúžiaci aj najširšej laickej verejnosti.

K nemu bolo podľa príslušných rehoľných regulí potrebné iba pristavať ostatné kláštorné budovy. Ako prvú dokončili hlavnú kláštornú budovu. K tejto budove bola neskôr pripojená krížová chodba s osamotene stojacim vežovitým príbytkom priora. Obvod kláštora vymedzil obranný múr a oddelil takto cirkevnú pôdu od okolitého rušného svetského prostredia.

V polovici 15. storočia bol počas vojen poškodený kostol i kláštor. Súčasne s následnými opravami rozšírili presbytérium kostola o gotický polygonálny uzáver so sedlovým portálom s letopočtom 1459, ktorým prepojili kostol s kláštorom. V tomto období sa pravdepodobne uskutočnila aj prestavba kláštora. Po nej sa až dodnes zachovali za kostolom fragmenty juhozápadného múru s lomenými záklenkami okien. Obdobie rozkvetu kláštorného života ukončili začiatkom 16. storočia šíriace sa myšlienky nemeckej reformácie. Roku 1536 bol kláštor zrušený a dominikáni odišli z mesta. Po likvidácii konventu umiestnili do priestorov opustenej kláštornej budovy mestský chudobinec. Bývalý dominikánsky kostol v rokoch 1575-1669 prevzali nemeckí evanjelici.

Po víťazstve prohabsburského katolicizmu v Uhorsku prišli aj do Banskej Štiavnice presadzovať myšlienky protireformácie jezuiti, ktorí v roku 1669 prevzali kostol spolu s budovou kláštora do svojej držby. Hlavná kláštorná budova spolu s priľahlou časťou krížovej chodby začala byť využívaná ako štvortriedne jezuitské gymnázium.

Počas požiaru, ktorý v roku 1679 spôsobili Thökölyho vojská, zhorel hlavný oltár a strecha, pričom hmota z roztavených zvonov prelomila klenbu strednej empory. V rokoch 1688 a 1689 dali jezuiti kostol opraviť. Hlavná a vedľajšie lode mali pôvodne drevené stropy, no teraz hlavnú loď zaklenuli valenou klenbou s lunetami a bočné lode krížovými klenbami. Na západnej strane pristavili dve drevené vežičky. V roku 1734 zbúrali juhozápadnú apsidu a namiesto nej postavili sakristiu s plochou povalou. Sakristiu v roku 1749 prestavili a zaklenuli ozdobenou freskou od neznámeho viedenského maliara. V rokoch 1755-1757 si vybudovali južne od kostola rezidenciu spojením a prestavbou dvoch starších renesančných domov. Na fasáde prvého domu na Kammerhofskej ulici sa dodnes zachovala freska svätca s datovaním 1751 a nad ňou slnečné hodiny. Ďalšia prestavba kostola sa uskutočnila v rokoch 1757-1758. Počas nej na priečelí pribudli tri barokové veže. Štvrtá (tzv. sanktusník) sa týčila nad svätyňou. V roku 1768 sa uskutočnila aj prestavba bývalého kláštora dominikánov pre potreby jezuitského gymnázia. Takto to zostalo až do roku 1773, kedy bol jezuitský rád zrušený. Budovu jezuitského gymnázia ako jedinú z niekdajších kláštorných objektov prevzali do užívania piaristi a zriadili tu piaristické gymnázium. V roku 1776 zverili kostol farskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom.

V roku 1806 nastal v kostole veľký požiar a kostol vyhorel. Preto viedenský architekt J. S. Talherr naprojektoval ďalšiu prestavbu, ktorej výsledkom je dnešný klasicistický charakter a jeho priečelie upravil v empírovom slohu. Klasicistická príprava exteriéru sa sústredila najmä na západnú fasádu. Po stranách románskej veže postavili dve nižšie hranolovité vežičky s piliermi na nárožiach. Stredná veža dostala plochú medenú helmicu s laternou.

Budova kláštora bola už v 19. storočí vo veľmi zlom stave. Vybudovaná bola preto nová budova gymnázia v roku 1914 v severovýchodnej časti areálu bývalej kláštornej záhrady. Opustená budova gotického kláštora ďalej chátrala, preto ju v roku 1933 museli zrútiť. Ostal iba južný múr s lomenými záklenkami okien.

Zo staršieho barokového zariadenia kostola z 1. polovice 18. storočia sa zachovali bočné oltáre sv. Františka Xaverského a sv. Ignáca z Loyoly s ústrednými obrazmi od J. Grasmaira z roku 1729. Na oboch oltároch sa nachádzajú sochy štyroch jezuitských svätcov. Z 18. storočia sa taktiež zachovali nástropné maľby v presbytériu a kostolné lavice vo všetkých troch lodiach. V kostole sa nachádza neskorobarokový obraz sv. Jozefa z roku 1770 od Antona Schmidta a obraz sv. Michala archanjela od T. Pestyho z roku 1850. Neskorobaroková krstiteľnica je kalichovitého tvaru z červeného mramoru. Štyri spovednice sú barokovo-klasicistické z 2. polovice 18. storočia, nad ktorými sú umiestnené reliéfy s motívmi Márnotratný syn, Mária Magdaléna umýva Kristovi nohy, Kristus a stotník, Kristus odovzdáva Petrovi kľúče. Organ je barokovo-klasicistický, vyrobený v roku 1882 dielňou Rieger z Budapešti.

Hlavný oltár z roku 1806 je klasicistickou stĺpovou architektúrou so segmentovým tympanónom a predstavanou menzou. V tympanóne sa nachádza štukový reliéf Boha-Otca. Po stranách menzy sa nachádzajú sochy dvoch cherubínov. Oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie namaľoval viedenský maliar V. Fischer v roku 1809. Postavenie oltára financovali baníci zo štôlne Michal. Na stallume v presbytériu je zaujímavý reliéf adorujúcich baníkov z čias okolo roku 1800, ako odovzdávajú sv. Michalovi banícke symboly. V bočných nadstavcoch sú reliéfy symbolov kardinálskej a biskupskej hodnosti. Klasicistické bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého sú z 1. štvrtiny 19. storočia. Oltárny obraz sv. Jozefa je od F. Lütgendorffa z roku 1838 a oltárny obraz sv. Jána Nepomuckého od T. Czauczika z roku 1835. Klasicistický obraz Narodenia od F. Häniga z roku 1863 je kompozične zredukovanou kópiou barokového obrazu Narodenia od Antona Schmidta z Kostola sv. Kataríny. Klasicistická kazateľnica s dreveným hranolovým rečnišťom z 2. polovice 18. storočia je postavená na staršom kamennom korintskom stĺpiku z pôvodnej gotickej kazateľnice.

--> Panna Mária Nanebovzatá


Mimo svätých omší je kostol otvorený pre návštevníkov nasledovne:

jún, september
sobota 9:00 - 17:00

júl, august
pondelok-sobota 9:00 - 17:00
nedeľa 13:00 - 17:00

V prípade záujmu je možné prehliadku kostola dohodnúť individuálne na: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

adresa: Akademická 3, Banská Štiavnica