Vznik špitálskeho Kostola sv. Alžbety súvisí s postavením Banskej Štiavnice ako najvýznamnejšieho banského mesta v období vrcholného stredoveku a potrebou starostlivosti o chorých baníkov, starých obyvateľov a mestskú chudobu.

Jeho výstavba sa datuje do polovice 14. storočia. Predchodcom a najstarším špitálom v meste však bola nemocnica aj s hospicom pri dominikánskom Kostole sv. Mikuláša. Členovia konventu dominikánov sa starali o obyvateľov mesta až do ich odchodu v roku 1536, v čase prebiehajúcej reformácie.

Z historických prameňov je známe, že sv. Alžbeta Uhorská sa počas svojho krátkeho života venovala pomoci ľuďom v núdzi. Stala sa patrónkou žobrákov, vdov, sirôt, chorých a charitatívnych inštitúcií ako špitálov a chudobincov. Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. z roku Arpádovcov a jeho manželky Gertrúdy Bavorskej. Tradícia patrocínia sv. Alžbety na území Slovenska je zachovaná už od stredoveku, najväčšou sakrálnou stavbou s patrocíniom sv. Alžbety je nepochybne Dóm sv. Alžbety v Košiciach. V stredoveku na územiach miest stredného Slovenska boli vybudované špitály a chudobince so sakrálnymi stavbami zasvätenými sv. Alžbete Uhorskej. K špitálu a chudobincu patril nehnuteľný majetok, poľnohospodárska pôda. Majetok bol zväčša prenajímaný a príjmy z neho sa využívali na zabezpečenie prevádzky. Dodnes sa časť mesta v Banskej Štiavnici, v ktorej sa nachádzal tento majetok, volá Špitálka.

Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Štiavnici sa ako kostol mestského chudobinca a nemocnice prvý raz spomína v roku 1397. Objekt tvorila monumentálna stavba jednolodia s opornými piliermi na rohoch a dvomi v strede, medzi ktorými boli umiestnené tri vysoké gotické okná  zakončené lomenými oblúkmi.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 a hlavne po obsadení Budína Turkami, pristúpila Banská Štiavnica k budovaniu rozsiahleho dvojitého fortifikačného systému s centrom velenia na Starom zámku. Jeho súčasťou sa stali priechodné a uzatvárateľné vnútorné a vonkajšie brány. Turecké nebezpečenstvo Banskú Štiavnicu bezprostredne rôznou intenzitou ohrozovalo takmer 150 rokov. Práve preto pôvodná jednoloďová gotická stavba Kostola sv. Alžbety bola v roku 1574 prestavaná na súčasť opevnenia mesta, na Dolnú alebo Krupinsko-antolskú bránu. Pri prestavbe vytvorili kruhové podbránie pre vozy, nad ktorým bol postavený byt. Presbytérium kostola mohlo byť aj naďalej využívané na liturgické účely.

Obrannú úlohu stratila Dolná brána začiatkom 18. storočia, po skončení stavovských povstaní a vojny s Turkami. Dolnú bránu preto zbúrali v roku 1879 v súvislosti s rozširovaním cesty a presbytérium slúžilo na skladové účely. V období rokov 1894-1895 ho upravili v neogotickom slohu na kostol s vežičkou nad štítom presbytéria. Zaklenutý bol neogotickou klenbou s hranolovitými rebrami a skosenými hranami, ktorá kopírovala pôvodnú gotickú klenbu. Západná fasáda bola doplnená novým kamenným profilovaným lomeným portálom. Nové drevené vstupné dvere sú doplnené kovovými klopadlami s hlavami levov. V hornej časti podstrešia sa nachádza maľovaný medailón patrónky odetej v rehoľnom odeve, po stranách s rastlinnou ornamentikou. Oltár v neogotickom slohu navrhol profesor Baníckej a lesníckej akadémie Ladislav Fodor. Je poňatý ako neogotická štíhla perforovaná architektúra, v strede s nikou pre voľné plastiky so scénou Narodenia Pána a Klaňania troch kráľov. Po stranách sú vysoké stĺpy s nikami na plastiky štyroch svätcov. Vpravo je to sv. Štefan , nad ním sv. Peter a vľavo sv. Ján Krstiteľ a nad ním sv. Pavol. Sú zobrazení v pestrých rúchach v tradičnom poňatí ako bradatí starci s atribútmi. Vyhotovenie hlavného oltára realizoval významný umelecký rezbár Jozef Krause, ktorý pedagogicky pôsobil v Učebnej dielni na výrobu detských hračiek vo Vindšachte a v oddelení rezbárstva Štátnej vyššej priemyselnej škole v Banskej Štiavnici, bol tiež majiteľom ateliéru na kostolné zariadenia v meste. Za vstupnými dverami sa zachovalo pôvodné točité liatinové schodisko vedúce na západný chór s organom z firmy Rieger. V rámci celkového výtvarného riešenia Kostola sv. Alžbety je dominantných 5 farebných vitrážových okien. Za hlavným oltárom je vitráž s patrónkou v scéne so žobrákom, ktorého donátorom bola bohatá rodina von Berks. Napravo je vyobrazený pestún sv. Jozef, donorom bol Jozef Wagner. Na bočnom okne svätyne je vľavo Madona so svätoštefanskou korunou na hlave, donátorom bola mestská pokladnica. Naľavo od Madony je vitráž s postavou sv. Štefana kráľa, ktorá nemá uvedeného donátora. Posledná vitráž zobrazuje sv. Teréziu z Avily v karmelitánskou rúchu s bielym závojom. Vitráže pochádzajú z Nemecka, sú výrobkami firmy Maximilián Auerbach z Berlína. Po bokoch hlavného oltára sú voľné plastiky anjelov a medzi oknami je voľná plastika Panny Márie Lurdskej. Menza aj kostolné lavice sú jednoduché, drevené, realizované v jednotnom neogotickom štýle, na hladkých plochách s motívom lomeného oblúka. Pri menze je umiestnený kríž s Ukrižovaným od J. Krauseho. Neogotická úprava interiéru aj exteriéru Kostola sv. Alžbety Uhorskej bola realizovaná na vysokej umeleckej úrovni.

V Banskej Štiavnici je Kostol sv. Alžbety Uhorskej jediným sakrálnym objektom, kde sa dodnes kompaktne zachovala neogotická architektúra.

adresa: Dolná 29, Banská Štiavnica