Prieskumy a práce v Kostole sv. Kataríny v 2018

 

V banskoštiavnickom neskorogotickom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej boli ešte v letnej sezóne 2017 zvesené barokové oltárne obrazy Zasnúbenie sv. Kataríny a Boh Otec. Reštaurátori totiž na nich začali realizovať reštaurátorské prieskumy. Reštaurátori Mgr. Art. Ján Hromada, ArtD. a Mgr. Art. Peter Mlich po odhalení zadnej doskovej steny zistili, že oltárny obraz je vo veľmi zlom stave. Už dávnejšie nás na to upozorňovali diery v plátne, klincami prichytené plátno k rámu po obvode, či ostrapkané okraje plátna pri ráme a celkové sčernanie maľby. Pri dopoludňajších sv. omšiach vidíme (keď za plátnom presvitajú slnečné lúče), že maľba je v strede dokonca zošúchaná... Keďže bolo potrebné preskúmať aj stav a typ plátna, a to bolo možné len zo zadnej strany oltára, boli oltárne obrazy zdemontované a iba väčší bol zatiaľ provizórne namontovaný naspať. Po sňatí obrazov reštaurátori zistili, že reštaurátorský zásah na čistení obrazov posledne realizoval Jozef Krause koncom 19. storočia, ktorý po sebe zanechal nad obrazmi odkaz (prilepený na zadnej strane rámu) – dnes by sme to nazvali „vizitka“. To svedčí o tom, že vyše sto rokov oltárne retábulum a ani jeho obrazy neboli nijako ošetrované, nanajvýš boli robené niektoré neodborne zásahy, ktoré obraz viac poničili... V tejto fáze projektu reštaurátori obraz preskúmali, odobrali vzorky z plátna, z pigmentov a pod. Až na základe všetkých odborných analýz stanovia najvhodnejší návrh na reštaurovanie a budú môcť stanoviť tiež rozpočet.

Pri reštaurátorskom zásahu, zameranom na oltárny obraz, reštaurátori zistili, že je drevokazným hmyzom (červotočom) napadnutý oltár a tiež, že bol v 19. storočí značne premaľovaný. Z toho dôvodu sme s príspevkom *Ministerstva kultúry SR z jeho grantovej schémy „Obnovme si svoj dom“ mohli objednať aj reštaurátorský výskum, ktorý by zistil stav oltára – jeho architektúry aj sochárskej výzdoby, realizoval reštaurátor Mgr. Art. Ján Fečo v septembri 2018. Zistil pritom, že bol oltár, najmä sochy dôsledne očistené od pôvodnej barokovej povrchovej úpravy. Zvolil teda aj röntgenové metódy prieskumu, ktoré umožnili zistiť pôvodné zlátenie sôch – ich rozsah aj bez realizácie deštruktívnych sond. Výskum bol ukončený vypracovaním reštaurátorskej dokumentácie o výskume (analytická časť) a Návrhom na reštaurovanie (zhrňujúca a návrhová časť).

Vzhľadom na to, že na kostole boli len pred pár rokmi obnovené vzácne secesné vitráže, ale neboli pritom zabezpečené ochrannými sieťami, s prispením grantu Ministerstva kultúry SR boli reštaurátorským spôsobom realizované aj výmeny starých potrhaných a nefunkčných sietí za nové, moderné a účinné. Siete na kamenných oknách majú ochrániť vitráže pre rozbitím, ale tiež kamenné gotické rámy okien od holubov. Výmenu sieti realizoval reštaurátor Mgr. Art. Ján Fečo.

Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici je významným reprezentantom neskorej gotiky na Slovensku. Rád jezuitov prevzal kostol od protestantov koncom 17. storočia, kedy začali niektoré významné úpravy kostola. Roku 1727 bol na miesto neskorogotického oltára Majstra MS (1506) inštalované nové oltárne retábulum. Ústredným motívom oltára sa stal obraz Zasnúbenia sv. Kataríny, namaľovaný olejom na plátne. Namaľoval ho významný tirolský maliar Johann Georg Dominikus Grasmair, zaiste na objednávku donátora celého nového oltára mladého komorského grófa Jozefa Andreja Wenzla von Strernbach, tiež pochádzajúceho z Tirolska.

V ďalšom roku sa plánuje pokračovať v reštaurovaní oltárneho obrazu, ktorý by sa mal dočkať už svojej záverečnej etapy a teda opätovného navrátenia na pôvodné miesto. Výskumné práce na stavebnej časti kostola a reštaurátorský výskum oltárneho obrazu sa realizujú vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR, a to prostredníctvom jeho grantovej schémy Obnovme si svoj dom.


Katarína Vošková