Farské oznamy a rozpis časov svätých omší od 30.6. do 6.7.2025
Aktuality
V súvislosti s dynamickým rozvojom umelej inteligencie chce Cirkev vniesť pokojný a hĺbkový hlas do diskusie o jej etickom využívaní. Pápež Lev XIV. vo svojom posolstve adresovanom účastníkom Druhej rímskej konferencie o umelej inteligencii zdôraznil, že technológie, hoci sú plné potenciálu, musia slúžiť integrálnemu rozvoju ľudskej osoby a celých spoločností.
Karol Darmoros – Vatican News
Svätý Otec vyjadril radosť z toho, že druhý deň konferencie sa koná v Apoštolskom paláci, čo, ako zdôraznil, je „jasným znakom túžby Cirkvi byť súčasťou týchto diskusií, ktoré sa priamo týkajú súčasnosti a budúcnosti našej ľudskej rodiny“. Lev XIV. poznamenal, že dynamický rozvoj technológií vyvoláva nádej, ale aj obavy. „Umelá inteligencia, najmä generatívna umelá inteligencia, otvorila nové horizonty na mnohých úrovniach - vrátane rozvoja výskumu v oblasti zdravotnej starostlivosti a vedeckých objavov - avšak vyvoláva aj znepokojujúce otázky týkajúce sa jej možného vplyvu na otvorenosť ľudstva voči pravde a kráse a na našu jedinečnú schopnosť chápať a spracovávať skutočnosť“, zdôraznil pápež. Svätý Otec tiež pripomenul slová pápeža Františka, že umelá inteligencia ako produkt ľudského génia „je predovšetkým nástrojom“.
Prístup k údajom nestačí
V posolstve pápež varoval pred zamieňaním množstva informácií so skutočnou inteligenciou. „Prístup k údajom - ani ten najrozsiahlejší - nemožno stotožňovať s inteligenciou, ktorá predpokladá otvorenosť človeka pre konečné otázky života a orientáciu smerom k Pravde a Dobru,“ dodal Lev XIV. s odvolaním sa na vatikánsky dokument Antiqua et nova, ktorý začiatkom tohto roka vydali dikastériá pre náuku viery a pre kultúru a vzdelávanie.
Ochrana mladej generácie
Pápež vyjadril osobitné obavy o deti a mladých ľudí, pričom poukázal na možné dôsledky používania umelej inteligencie na ich neurologický a morálny vývoj. „Oni sú našou nádejou pre budúcnosť a blaho spoločnosti závisí od toho, či dostanú príležitosť rozvíjať svoje dary a schopnosti, ktoré im dal Boh a slobodne a obetavo reagovať na výzvy dneška a potreby iných,“ zhodnotil Lev XIV.
Medzi nádejou a nebezpečenstvom
Cirkev, zdôraznil Svätý Otec, chce do diskusie o umelej inteligencii vniesť perspektívu integrálneho rozvoja človeka a spoločnosti. Pápež vysvetlil, že ide o blaho ľudskej osoby nielen v materiálnom, ale aj v intelektuálnom a duchovnom zmysle. „Ide o ochranu nedotknuteľnej dôstojnosti každého človeka a o rešpektovanie kultúrneho a duchovného bohatstva národov sveta,“ dodal. Pápež ďalej poznamenal, že umelá inteligencia sa môže využívať na podporu rovnosti, ale rovnako ľahko môže slúžiť záujmom niekoľkých, „alebo - čo je ešte horšie - podnecovať konflikty a násilie“.
„Úloha, ktorú máte pred sebou, nie je ľahká - ale je mimoriadne dôležitá,“ napísal Lev XIV. v posolstve účastníkom konferencie.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi nám slúži na hlbšie uvedomenie si reálnej prítomnosti Ježiša Krista v Eucharistii. Je spojená s procesiou, ktorá má 4 zastavenia na oltároch v kostole a aj mimo kostola. Počas nej sa udeľuje požehnanie prítomným veriacim a celému mestu.
Mons. Jozef Bábik patrí medzi významné osobnosti katolíckej cirkvi na Slovensku i v exile. Pri príležitosti 25. výročia jeho úmrtia pripravila Slovenská katolícka misia v Londýne v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky 2. mája 2025 spomienkové podujatie venované neoceniteľnému duchovnému a spoločenskému prínosu Mons. Bábika pre slovenských krajanov vo Veľkej Británii. Kto to vlastne bol?
Cesta ku kňazstvu
Jozef Bábik sa narodil 1. augusta v roku 1917 v obci Malý Báb (dnes Báb, okres Nitra) do veriacej rodiny chudobných roľníkov. Tam získal pevný duchovný základ, ktorý ho priviedol až ku kňazskému povolaniu. Po maturite na gymnáziu v Nitre začal študovať teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde ho 7. júna 1942 vysvätil za kňaza rodák zo Svätého Antona, Mons. ThDr. Michal Buzalka. Jeho prvým kaplánskym pôsobiskom bola obec Pobedim. Od 1. októbra 1943 bol však presunutý do farnosti Banská Štiavnica, kde pôsobil ako druhý kaplán popri Františkovi Ralbovskému a vtedajšiemu farárovi a dekanovi v Banskej Štiavnici, Františkovi Jankovičovi.
Vojnové roky hrôzy v Banskej Štiavnici
Banská Štiavnica patrila kvôli svojej banskej činnosti medzi najznámejšie slovenské mestá. Bola sídlom Banskej akadémie a v roku 1872 získala aj výsady municipálneho mesta. Obyvatelia Banskej Štiavnice už v časoch silnej maďarizácie v 19. stor. preukazovali slovenské národné povedomie. Aj vtedajší kaplán Jozef Bábik prejavoval silné slovenské cítenie a jeho postoje boli, prirodzene, antikomunistické. Prítomnosť Jozefa Bábika v meste Banská Štiavnica zanechala oveľa hlbšiu stopu než len duchovnú službu. Jeho denníkové zápisy z posledných vojnových rokov a prechodu frontu v roku 1945 predstavujú jedinečný a autentický pohľad na to, čo znamenalo „oslobodenie“ pre obyvateľov tohto mesta.
Pochovávanie obetí partizánskeho zločinu
Na formovanie jeho osobnosti mali silný vplyv tragické udalosti spojené so Slovenským národným povstaním v roku 1944. V noci z 25. na 26. septembra 1944 bolo totiž na železničnú stanicu v Banskej Štiavnici dovezených približne 300 slovenských občanov nemeckej národnosti z obcí Veľké Pole a Píla (okres Žarnovica). Ľudia, ktorí sa nezadusili počas tejto strašnej cesty vlakom smrti, boli na mieste brutálne postrieľaní partizánmi. Mladý kaplán Jozef Bábik bol následne poverený ich pochovávaním. Do štiavnickej matriky zaznamenal mená vyše 70 obetí. Neskôr napísal, že to bola jeho „najstrašnejšia kňazská povinnosť“.
Bábikov denník – svedectvo, ktoré prežilo
Jeho denníkové zápisky, ktoré boli neskôr publikované pod názvom Keď prišli Rusi, zaznamenávajú tiež príchod sovietskej armády do Banskej Štiavnice v marci 1945. Dokumentujú chaos, strach a morálne zlyhanie tzv. osloboditeľov. Bábik v nich kritizuje brutálne správanie vojakov – rabovanie, znásilňovanie, násilné odvody mužov, bezbožnosť a úplnú absenciu úcty k ľudskej dôstojnosti či duchovným hodnotám, ktoré sám zažil v kryte (v pivnici banskoštiavnickej fary) i na ulici. Ako slovenský vlastenec sledoval so smútkom v srdci aj postupný proces likvidácie prejavov slovenskej národnej a štátnej suverenity – odstránenie slovenskej vlajky a dvojkríža po príchode novej moci.
Morálny kompas uprostred úpadku
V čase, keď príslušníci novej moci zatýkali desiatky často nevinných ľudí a začínali sa represie voči sympatizantom Slovenského štátu a kritikom komunizmu, zostával Jozef Bábik hlasom svedomia. Nebál sa postaviť sa za pravdu, odmietal mlčať, pomenovával veci pravými menami. Pre svoj protikomunistický postoj a národné zmýšľanie bol od 15. septembra 1947 do 2. júla 1949 väznený komunistickým režimom.
Hybná sila Slovenskej katolíckej misie v Londýne
Nakoľko mu hrozilo ďalšie zatknutie, v roku 1951 ušiel do zahraničia. Najprv sa usadil v rakúskom Welse, kde vykonával duchovnú službu pre slovenských utečencov. V roku 1954 sa vysťahoval do USA, kde patril medzi najaktívnejších kňazov národovcov. Pôsobil v Clevelandskej diecéze – najskôr priamo v Clevelande a potom v Loraine, v štáte Ohio. V roku 1964 ho vedúci Slovenského katolíckeho ústredia v Ríme, Štefan Náhalka, požiadal o založenie Slovenskej katolíckej misie vo Veľkej Británii, kam sa následne presťahoval. Najbližších takmer 30 rokov pôsobil ako vedúci Slovenskej katolíckej misie v Londýne. Popri pastoračnej činnosti Slovákov žijúcich v Anglicku bol aj vedúcou osobnosťou Slovenského klubu vo Veľkej Británii a spolupracoval tiež s britskou rozhlasovou a televíznou spoločnosťou BBC, kde pre slovenské vysielanie pripravoval povzbudivé náboženské programy pre prenasledovanú Cirkev na Slovensku. Okrem toho písal rôzne náboženské úvahy a články do mnohých slovenských časopisov v Amerike i Európe.
Posledné roky života
Na Slovensko sa pre chorobu vrátil v roku 1993. Vtedajší pápež Ján Pavol II. ho v roku 1996 za jeho celoživotnú záslužnú a obetavú prácu vymenoval za pápežského preláta s titulom monsignore. Posledné roky svojho života strávil v domove pre starých kňazov v Pezinku, kde 1. júla 2000 po dlhej chorobe zomrel. Pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
Mons. Jozef Bábik predstavuje vzácny príklad kňaza a misionára, ktorý zostal verný duchovnému poslaniu v každých časoch, a to doma i v zahraničí. Jeho statočné svedectvo nech je povzbudením pre každého z nás, ako nezradiť katolícku vieru a jej hodnoty a ani vlastný národ. Jeho denník nie je len historickým dokumentom, ale aj výzvou: nenechať sa opantať propagandistickou ideológiou a rozlišovať skutočné dobro a pravdu.
Zdroje:
Bábik, Jozef (1917-2000) | kňaz | Schematizmus | Dominikánsky knižný inštitút
Jozef Bábik ako katolícky kňaz a jeho svedectvo o pravde a mýtoch o oslobodení Slovenska v roku 1945
Slováci v Londýne si pripomenuli začiatky misie a osobnosť Mons. Jozefa Bábika
Pozývame všetky deti na farský letný tábor! Čakajú nás dni plné hier, zážitkov, nových kamarátstiev a nezabudnuteľnej zábavy!
📅 Termín: 17. - 22.08.2025
📍 Miesto: Chata Kollárová (Ostrý Grúň)
👧🧒 Vek detí: 6 – 15 rokov
📌 Prihlásiť sa môžete pomocou QR kódu alebo na docs.google.com
👉 Prihlasovanie je možné do 31.07.2025 preto neváhajte a prihláste sa čo najskôr!
💬 Poznáte niekoho, komu by sa tábor mohol páčiť? Neváhajte a zdieľajte tento príspevok ďalej – možno práve vďaka vám zažije niekto leto plné zážitkov!
📩 V prípade otázok nás kontaktujte správou alebo na e-mail:
Tábor Assisi (facebook)
0911 250 426
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Tešíme sa na všetkých malých dobrodruhov!
Aj naša farnosť sa v stredu 21. mája vďaka ružencovému bratstvu zapojila do Púte kresťanských seniorov do baziliky v Starých Horách. Program zahŕňal prechod jubilejnou bránou, modlitbu ruženca, krížovú cestu a svätú omšu, ktorú celebroval otec biskup Mons. Marián Chovanec.
