Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne dominikánsky kostol sv. Mikuláša, je najväčším chrámom v Banskej Štiavnici.
Prvá etapa: románska, 1. polovica 13. storočia
Chrám bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako trojloďový kostol sv. Mikuláša, biskupa, s architektonicky tzv. „bazilikálnymi“ prvkami s transeptom (priečnou loďou). Svätyňu tvoril chór pravouhlého pôdorysu, ktorý prechádzal do zúženého polygonálneho presbytéria. Priestor svätyne sa do priečnej lode otváral pravdpodobne dodnes zachovaným víťazným oblúkom. Na východe transeptu priliehali polkruhové apsidy (zachovaná je na severnej strane). Západnú časť kostola tvorila empora cez šírku trojlodia so stredovou vežou.
Druhá etapa: stredoveké prestavby okolo roku 1500
Kostol funkčne patril k priľahlému dominikánskemu kláštoru. Pôvodné tzv. „bazilikálne“ usporiadanie kostola zostalo zachované, na južnej strane bočnej lode a svätyne boli vybúrané veľké gotické okná. Z tohto obdobia pochádza gotický sedlový portál v severnej stene svätyne s torzom nápisu, letopočtom 150?, ktorý spájal kostol s priestormi kláštora, zvyšky rebrovej klenby pravdepodobne zaklenutia krížovej chodby, portálu a fragmenty omietky s iluzívnym kvádrovaním.
Tretia etapa: koniec 17. storočia
Po požiari v roku 1679 došlo v rokoch 1680 - 1686 k nadstavbe a novému zaklenutiu hlavnej lode, bola zbúraná východná časť pôvodnej románskej svätyne na mieste ktorej vznikla nízka prístavba, zrejme sakristia a presbytérium bolo skrátené do súčasnej podoby. Pôvodný chór sa zachoval, ukončený bol murovaným štítom. V tomto období boli pravdepodobne vystavané bočné veže na západnej strane. Kostol dostal nové zasvätenie (lat. „titulus“) - Nanebovzatie Panny Márie so slávnosťou 15. augusta.
Štvrtá etapa: 1. polovica 18. storočia
Na južnej strane svätyne bola postavená na mieste pôvodnej apsidy dodnes zachovaná sakristia. Bočné lode boli zvýšené, priestor trojlodia získal spoločnú sedlovú strechu, na západnom priečelí bola dobudovaná veža situovaná v osi kostola, s jej dobudovaním súviseli aj úpravy západného štítu.
Piata etapa: klasicistická prestavba, 19. storočie (1806 - 1840)
Adaptácia po rozsiahlom požiari v roku 1806 zmenila celkové hmotové usporiadanie a výraz stavby a má zásadný význam z hľadiska súčasnej podoby objektu. Znamenala návrat k tzv. bazilikálnemu usporiadaniu trojlodia, klenba strednej lode bola znížená, znížené a novozaklenuté boli bočné lode, stredná loď bola presvetlená oknami nad úrovňou strechy bočných lodí. Obnovená bola klenba svätyne a interiér bol členený pilastrami zdôrazňujúcimi nosné články klenby. Väčšina gotických a barokových okien bola nahradená pomerne širokými oknami s jednoduchými šambránami. Fasády boli členené lizénami a štukovými bosážami. Zavŕšením prestavby bola úprava západného priečelia. Barokové veže boli zbúrané, dominantou sa stala stredná veža vysunutá z roviny fasády. V interiéri sa táto zmena odrazila v obnove klenieb v úrovni empory.
Šiesta etapa: stavebné úpravy kostola v 20. storočí
Začiatkom 20. storočia boli osadené dnešné okná s vitrážami, opravené omietky (proti vlhkosti bol použitý asfaltový náter), v roku 1910 boli klenby transetu doplnené freskami J. Kerna, v roku 1934 opravili fasády a došlo k analytickej prezentácii murív a tvaroslovia románskeho muriva pod metodickým vedením Václava Mencla. Rozsiahlejšie opravy - výmena strešnej krytiny, opravené Kernove fresky v transepte z roku 1910, vymaľovaný interiér, opravené fasády boli realizované až v 70. rokoch 20. storočia, fasády boli upravované aj v 20. rokoch tohto storočia (lokálna obnova omietok, farebný náter).
Súčasnosť
V roku 2017 bol vykonaný archeologický výskum presbytéria a vyhotovenie novej dlažby. Dňa 6. mája roku 2018 banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec posvätil kostol Nanebovzatia Panny Márie a nový oltára z dielne doc. Pavla Machu.
V rokoch 2015 - 2022 sa s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky uskutočnili ďalšie výskumné a projektové práce.
Pamiatkové hodnoty Farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici
Hodnota historického urbanizmu
Kostol je jednou z urbanistických, historických a architektonických dominánt mesta Banská Štiavnica, s výrazným podielom na charaktere jeho urbanistického jadra. Jeho poloha v tesnej blízkosti križovatky dvoch hlavných komunikácii je tesne zviazaná s formovaním pôdorysu a urbanizmus stredovekého mesta a patrí k dôležitým stavbám, ktoré určovali rozmiestenie zástavby. Chrám spolu s areálom bývalého dominikánskeho kláštora bol druhou dominantou najstaršieho stredovekého mesta - dopĺňal pôvodný farský kostol Panny Márie vybudovaný v dominantnej pozícii na návrší nad mestom (dnes tzv. Starý zámok).
Historická hodnota a hodnota veku
Takmer celá hmota a dispozícia kostola bola postavená v 1. pol. 13. storočia v rámci výstavby pôvodného kostola. Do dnešnej podoby ho formovali ďalšie prestavby, ktoré sú dokumentom významných udalostí v dejinách mesta ako je napríklad odchod dominikánskej rehole a premena pôvodne kláštorného kostola na farský chrám. Súčasná podoba exteriéru kostola je zároveň dokladom metódy obnovy významnej sakrálnej stavby v 30. rokoch 20. storočia, kedy došlo k analytickej prezentácii románskeho muriva a tvaroslovia.
Hodnota zachovania celku
Objekt kostola je zachovaný bez významných priestorových a hmotových rušivých zásahov v svojom pôvodnom prostredí s bezprostredným zeleným okolím vymedzeným murovaným ohradným múrom. Je takmer intaktne zachovaný pôdorysne, hmotovo a dispozičné od doby svojho vzniku - od stredoveku, čo sa výraznou mierou podieľa na jeho vysokej pamiatkovej hodnote a dodáva kostolu výraznú mieru autentičnosti.
Architektonická hodnota
Objekt kostola nesie v architektonickom riešení (v tvare hmôt vrátane striech, v proporciách, v type a kvalite konštrukcií, v remeselnom, kompozičnom a výtvarnom riešení fasád, v technickom a výtvarnom riešení prvkov a detailov exteriéru a interiéru) znaky doby svojho vzniku a následného stavebného vývoja. Je príkladom románskeho kláštorného chrámu s trojloďovým tzv. bazilikálnym usporiadaním, ktorý bol neskôr pozmenený neskoršími prestavbami. Neskoršie adaptácie sú dokladom zmien vo funkcii stavby a nových nárokoch na jeho výtvarné stvárnenie. Je dokumentom románskej sakrálnej architektúry celej krajiny aj regiónu.
- hmotovo-priestorovým riešením - objekt kostola je stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, s trojicou lodí, rovno ukončenou svätyňou, barokovou sakristiou a trojicou klasicistických veží na západnej strane. Objekt je zachovaný v historickej hmote, objeme a tvare. Jeho celkový vývoj bol dovŕšený až v 19. storočí rozsiahlou adaptáciou v duchu klasicizmu, ktorá radikálne zmenila hmotové a výtvarné riešenie stavby.
- dispozično-priestorovým riešením - základnú dispozíciu objektu tvorí trojica zaklenutých lodí spolu s priečnou loďou (transeptom) a emporou na vstupnej strane. Priečna loď prechádza do svätyne, ku ktorej je pristavaná zaklenutá sakristia. Dispozícia kostola je jasná, prehľadná, účelná, funkčná, s prehľadnými horizontálnymi a vertikálnymi komunikáciami. Fasáde kostola dominuje trojica západných klasicistických veží,
- materiálovo-konštrukčným riešením - objekt je prevažne postavený z kvalitného kamenného muriva, ktoré je doplnené tehlovými klenbami. Stredoveký klenbový systém je zachovaný len v priečnej lodi. Barokovú etapu reprezentuje klenba sakristie. Väčšina dodnes zachovaných klenieb pochádza zo záverečnej klasicistickej prestavby.
- konštrukciou krovov a strechy - hodnotu reprezentuje tvar strechy, výška hrebeňa strechy, línia odkvapov, tvar strechy veže. Hodnotná je strešná krajina objektu, ktorá je tvorená sústavou jednotlivých striech kostola a helmicami veží.
Remeselná a umelecko-remeselná hodnota
Fasády kostola boli celé obnovené v 90. rokoch 20. storočia, kedy došlo k obnove staršieho klasicistického riešenia spočívajúceho v členení plôch pilastrami a lizénami. V 30. rokoch 20. storočia boli východné a severné fasády svätýň čiastočne doplnené o prezentáciu románskeho muriva. Umelecko-remeselnú hodnotu v architektonickom detaile tu reprezentujú predovšetkým kamenné šambrány okien a portálov, barokové a klasicistické okenné výplne.
Umelecko-výtvarná hodnota
Jej potenciál spočíva v zachovaných nástenných maľbách. Mobiliár kostola je z 18. a 19. storočia, vo veži kostola sa nachádzajú dva zvony z roku 1750.
Podľa dokumentácie „Mgr. Michal Šimkovic, PhDr. Zuzana Zvarová, Mgr. Peter Buday, PhD., Mgr. Mikuláš Čelko, PhDr. Štefan Oriško CSc., Ing. arch. Karol Ďurian: R. K. FARSKÝ KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE (KOSTOL FARSKÝ, Č. ÚZPF 2486) - Umelecko-historický a architektonicko-historický výskum, 2017" spracovanú pre prípravu a realizáciu obnovy a reštaurovania národnej kultúrnej pamiatky (ďalej len „NKP") „kostol farský, rímskokatolícky Nanebovzatia Panny Márie", evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ďalej len „ÚZPF") pod č. 2486/1, Akademická 3, súp. č. 328, pare. C-KN č. 3921, k. ú. Banská Štiavnica.
Návštevníkom je sprístupnená predsieň kostola každý deň v čase 9:00 - 18:00.
adresa: Akademická 3, Banská Štiavnica
