Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je dominantou historického centra Banskej Štiavnice na rozmedzí Radničného námestia a Námestia sv. Trojice.

Veľké úspechy a bohatstvo plynúce z banskoštiavnických baní spôsobilo rozvoj umenia a architektúry v druhej polovici 15. storočia. V tomto období už stáli v Banskej Štiavnici 2 chrámy bazilikového typu z 13. storočia, ktoré poukazovali na veľkosť mesta – Farský kostol Panny Márie (terajší Starý Zámok) a dominikánsky Kostol sv. Mikuláša (terajší Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie). V meste sa ešte nachádzal gotický špitálsky Kostol sv. Alžbety postavený pri mestskej nemocnici v 14. storočí. Keďže Farský kostol Panny Márie bol kostolom pre nemeckých ťažiarov, tzv. waldbürgerov a dominikánsky Kostol sv. Mikuláša pre ostatných obyvateľov mesta a mestskú chudobu, Kostol sv. Kataríny bol postavený pre čoraz viac sa rozrastajúcu strednú banícku vrstvu v meste.

Neskorogotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený z kameňa na nezastavanej ploche v samom centre mesta pri radnici v rokoch 1488-1491. Práce na stavbe boli ukončené v roku 1500 a dokončený kostol vysvätil 16. novembra 1500 Gregor, biskup Severínsky, vikár ostrihomského arcibiskupstva. Dodnes o tom svedčí 12 konsekračných krížov nachádzajúcich sa po obvode kostola znázorňujúcich miesta, na ktorých bol kostol pomazaný svätou krizmou.

Kostol je jednoloďový, s neskorogotickou sieťovo-hviezdicovou klenbou, ktorá plynule bez víťazného oblúka prechádza z lode kostola do presbytéria. Ide tak o ojedinelý typ sakrálnej stavby na Slovensku, v ktorej sa prelínajú princípy doznievajúceho gotického slohu s nastupujúcim renesančným slohom. Klenbové rebrá dosadajú na kamenosochárske figurálne konzoly. Smerom od východu sú na týchto figurálnych konzolách zobrazení anjeli, ktorí nesú znaky Ježišovho umučenia (kríž, šatka, stĺp), ďalej je zobrazená sv. Katarína a sv. Barbora a ostatné figurálne konzoly v západnej časti kostola znázorňujú významných ľudí, ktorí sa pričinili o stavbu kostola (architekt, vedúci stavebnej huty, miestny farár, kazateľ). Na severnej a južnej strane kostola sa nachádza päť bočných kaplniek, ktoré sú o polovicu nižšie ako samotný kostol a sú vložené medzi oporné piliere. Každá kaplnka je zaklenutá iným druhom sieťovej klenby ukončenej konzolami a tiež kamenárska výzdoba okien je v každej kaplnke iná. Na západnej strane kostola bola vybudovaná dvojstupňová neskorogotická empora. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali mestských richtárov a bohatých mešťanov. Pôvodná fara Kostola sv. Kataríny sa nachádzala v dome, ktorý stál na mieste dnešného Žemberovského domu na Radničnom námestí za kostolom.

Ku kostolu bola v roku 1555 pristavaná západná renesančná predsieň. Vchod do kostola z predsiene zdobí kamenný portál, ktorý bol do postavenia predsiene hlavným vchodom do kostola. Nad týmto portálom sa nachádza maľba s trojicou erbov – uhorským, mesta Banská Štiavnica a medzi nimi dole je menší erb hlavného donátora stavby Pavla Rubigalla. V hornej časti je letopočet 1555, kedy sa kostol stal farským kostolom, pretože bývalý Farský kostol Panny Márie bol v rokoch prestavaný na protitureckú pevnosť – Starý zámok.

Obdobie reformácie negatívne vplývalo na pomery katolíckej cirkvi v meste. V rokoch 1580-1672 patril kostol evanjelikom. V tomto období bola pozdĺž celej lode kostola nad lomenými oblúkmi zriadená drevená empora. V Banskej Štiavnici bolo v tom čase početné nemecké obyvateľstvo, ale Slováci dostali svojho kazateľa do tohto kostola v roku 1658 a práve od tohto roku sa Kostol sv. Kataríny volá aj Slovenský kostol.

V roku 1776 ku kostolu pristavali z vonkajšej strany presbytéria medzi dva oporné piliere barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Bola postavená za prispenia mešťanov a mesta Banská Štiavnica, najmä za podpory Barbary de Keyling.

Pôvodné zariadenie kostola bolo neskorogotické, z ktorého boli do súčasnosti zachované tieto pamiatky:
Socha ukrižovaného Krista - je umiestnená v severnej predsieni kostola. Jej vznik sa datuje do obdobia polovice 90. rokov 15. storočia. Predstavuje Kristovu postavu pripevnenú na kríž a zachytenú v mŕtvolnej meravosti. Patrí do dlhého radu krížov tzv. slohu vzdutých drapérií.
Socha Madony - je umiestnená sekundárne na severnej stene kostola. Je to neskorogotická, polychrómová drevorezba z lipového dreva vyrezaná do tvaru dokonalej elipsy. Ide o typ Panny Márie Nanebovzatej, nesenej anjelmi do neba. Madona stojí na polmesiaci, v pravej ruke drží žezlo, na jej ľavej ruke sedí dieťa Ježiš. Pri nohách Madony sú po stranách dvaja anjeli. Jej autorom je majster s iniciálkami M.S. z roku 1506. Socha pochádza z bývalého hlavného neskorogotického oltára krídlového typu, ktorý bol takisto vytvorený majstrom M.S. a nachádzal sa na mieste súčasného barokového oltára. Na tomto pôvodnom oltári boli aj sochy sv. Kataríny a sv. Barbory, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici a patria k tomu najcennejšiemu z obdobia neskorogotického umenia na Slovensku. Pôvodný oltár obsahoval aj 8 tabuľových malieb, z ktorých sa ich 7 zachovalo dodnes – Pašiový cyklus (4ks), Narodenie Pána, Stretnutie Márie a Alžbety a Zmŕtvychvstanie. Obraz Narodenia Pána sa nachádza v kostole vo Svätom Antone a ostatné obrazy sú v múzeách v Budapešti a Ostrihome. Bližšie informácie o Majstrovi M.S. sa nezachovali. Odborníci výtvarného umenia ho zaraďujú medzi vrcholné postavy neskorogotického umenia v Európe.
Kamenná krstiteľnica – nachádza sa v kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a jej vznik sa datuje do konca 15. storočia. Je kalichového tvaru a zo štvorlístkového základu vyrastá noha krstiteľnice členená prútmi a výžľabkami, v ktorých sú striedavo umiestnené podstavce pre sochy. Bola aj na celosvetovej výstave gotiky v Paríži v roku 2010.
Nástenná maľba posledného súdu - je najvzácnejšou súčasťou tohto kostola a pokrýva celú plochu južnej steny presbytéria. Ide o kombináciu freskovej maľby a maľby „a la secco“ („na sucho“). Bola odhalená pri poslednej rekonštrukcii kostola v rokoch 1971-1973 a predpokladá sa, že freska pokrýva aj ostatné steny. Výjav začína v klenbovej výseči, v ktorej je zobrazený Kristus ako spasiteľ sveta. V priestore vymedzenom klenbovými rebrami sa opakuje zobrazenie Krista, tentokrát sediaceho na dúhe, s nohami položenými na zemeguli. Vedľa neho je Panna Mária a sv. Ján evanjelista. Pod nimi sa nachádza rad postáv stojacich alebo sediacich vedľa seba. Nakoľko je maľba v tomto mieste veľmi poškodená, nie je možné identifikovať o aké postavy ide. Do úvahy pripadajú zobrazenia 12 apoštolov alebo 12 starcov z knihy Zjavenia sv. apoštola Jána. Pod týmto výjavom je znázornené samotné triedenie duší s centrálnou postavou bojujúceho archanjela Michala s diablom. Naľavo od postavy archanjela Michala vidíme spasených ľudí, ktorí kráčajú smerom k bránam nebeského Jeruzalema sprevádzaní anjelským chórom. Tento nebeský Jeruzalem je tu znázornený ako stredoveké mesto v kopcovitom teréne s hradbami. Na pravej strane je znázornený dav postáv, ktorý je poháňaný diablami pravdepodobne do pažeráka Leviatana. Diabli sú vyzbrojení cepmi a nesú vlajky, na ktorých sú zvieratá symbolizujúce 7 hlavných hriechov. Svojím druhom a rozmermi je táto freska najväčšia na Slovensku.

V 18. storočí bol interiér kostola z väčšej časti pozmenený na barokový zásluhou jezuitského rádu, ktorý prevzal kostol v roku 1692. Z tohto obdobia sa nám zachoval barokový hlavný oltár a kazateľnica z roku 1727. Hlavný oltár je riešený ako stĺpová architektúra so štítovým nástavcom. Na oltári je umiestnený obraz od tirolského majstra Johanna Georga D. Grossmaira znázorňujúci Zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej Panne Márii s Ježiškom. V nástavci je menší obraz Boha Otca. Na postranných konzolách je vľavo socha sv. Barbory a vpravo socha sv. Margaréty. Anton Schmidt vytvoril pre Kostol sv. Kataríny sériu obrazov, ktoré sa tematicky viazali na obdobia liturgického roka. Umiestňovali sa na hlavný oltár pred zahalený oltárny obraz. Z nich sa v kostole zachoval obraz Narodenia Ježiša. Ďalšie zachované barokové pamiatky v kostole sú: socha sv. Lucie, obraz sv. Alžbety Uhorskej, obraz sv. Jána Krstiteľa ako malého chlapca, obraz Ukrižovania Ježiša.

Koncom 19. storočia interiér kostola regotizovali. Všetky barokové oltáre, okrem hlavného, boli vymenené za neogotické drevené oltáre domácich alebo tirolských dielní. Z tohto obdobia pochádza aj súsošie sv. Anny s malou Pannou Máriou od tirolského rezbára Ferdinanda Stuflessera zo St. Ulrichu. Nachádza sa na južnej stene kostola oproti soche Madony. Z obrazov tohto obdobia sa nám zachovala maľba Zvestovanie Panne Márii a obraz Betlehemu. V roku 1900 boli postavené aj súčasné dva nad sebou stojace chóry a taktiež nový organ neogotickej architektúry z cisársko-kráľovskej organovej dielne bratov Riegerovcov v Budapešti. Z roku 1894 pochádzajú farebné okná presbytéria a z roku 1907 farebné vitráže bočných kaplniek, na ktorých je po maďarsky napísaný darca:
-    vo vstupnej predsieni je farebná vitráž Baránka Božieho spolu s postavami sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. Bola zhotovená z milodarov veriacich;
-    v kaplnke s oltárom Piety je farebná vitráž sv. Alžbety Uhorskej a sv. Imricha. Bola darovaná zamestnancami tabakovej továrne v Banskej Štiavnici;
-    v kaplnke s oltárom sv. Jána Evanjelistu je farebná vitráž znázorňujúca sv. Dominika a Pannu Máriu s Ježiškom. Bola darovaná Ružencovým spolkom v Banskej Štiavnici;
-    v kaplnke s oltárom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je farebná vitráž Najsvätejšej trojice. Bola darovaná Jánom Flautnerom, mlynárom z Banskej Štiavnice;
-    v kaplnke s oltárom sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitského rádu, je farebná vitráž znázorňujúca Zvestovanie Panne Márii. Bola darovaná Štiavnicko-rovnianskym sociálnym a pohrebníckym spolkom;
-    v kaplnke s oltárom sv. Jána Nepomuckého je farebná vitráž znázorňujúca sv. Juraja a sv. Ambróza. Bola darovaná posledným banskoštiavnickým medovnikárom a voskárom Jurajom Velicom.

Kostol sv. Kataríny bol viackrát renovovaný (v rokoch 1851, 1887, 1905), naposledy v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď bol správcom farnosti v Banskej Štiavnici páter Karol Benovic SVD. V kostole bola vtedy objavená rozmerná kompozícia Posledného súdu, odhalená na ploche cca 98 m², ktorá sa svojou mimoriadnou hodnotou a unikátnosťou koncepcie zaraďuje k špičkovým prejavom európskej neskorogotickej produkcie nástenných malieb. Na odkrytí, premaľovaní a zreštaurovaní interiéru kostola sa podieľali akademickí maliari Albert Leixner a Ján Pakan so spolupracovníkmi.

V roku 2013 sa uskutočnil dendrochronologický výskum krovu nad loďou kostola. Výskum určil pôvod dreva krovu z roku 1655, čím sa radí medzi najstaršie zachované krovy v okolí.

Mimo svätých omší je kostol na základe inštrukcií Úradu verejného zdravotníctva pre verejnosť zatvorený.

adresa: Radničné námestie 17, Banská Štiavnica